Dnešná Obchodná ulica patrí medzi najrušnejšie miesta v centre Bratislavy. Obchody, reštaurácie a električky však prekryli oveľa staršiu a poriadne nezvyčajnú kapitolu jej minulosti. V stredoveku tu totiž fungoval verejný dom, ktorý prevádzkovalo samotné mesto.
Jedna z najstarších ulíc Bratislavy
Priestor dnešnej Obchodnej ulice bol osídlený už v stredoveku. Nachádzal sa pozdĺž významnej obchodnej cesty, ktorá spájala bratislavské podhradie s Vajnorami a pokračovala smerom na Trnavu a Nitru.
V 13. storočí tu existovala osada označovaná ako Széplak. Začiatkom nasledujúceho storočia zanikla a jej obyvatelia sa mali na príkaz panovníka presťahovať do rozvíjajúceho sa mesta. Predmestie však bolo v priebehu 14. storočia obnovené.
Od opevneného jadra Bratislavy ho oddeľovali palisády a priekopa. Prechádzalo sa cez Krásnoveskú bránu, známu aj pod nemeckým názvom Schöndorfer Tor. Zbúrali ju v roku 1814.
Biely dom prevádzkovalo mesto
Podľa údajov Mestského ústavu ochrany pamiatok v Bratislave stálo v roku 1439 na ulici už 58 domov. Bývali v nich najmä remeselníci, obchodníci a ľudia zabezpečujúci služby pre obyvateľov mesta i prichádzajúcich cestujúcich.
Medzi týmito stavbami sa nachádzal aj verejný dom prezývaný Biely dom. Nešlo pritom iba o súkromný podnik ukrytý na okraji mesta. Dobové zariadenie prevádzkovalo samotné mesto.
Táto informácia môže z dnešného pohľadu pôsobiť prekvapivo. Stredoveké mestá však prostitúciu často nedokázali úplne odstrániť, a preto sa ju usilovali aspoň kontrolovať a priestorovo obmedzovať.
Presné miesto, na ktorom Biely dom stál, dnes nie je v ulici viditeľne označené. Pôvodná zástavba sa počas nasledujúcich storočí výrazne zmenila a Obchodnú opakovane postihli rozsiahle požiare.
Nevestinec sa dostal aj do názvu ulice
Existencia verejného domu pravdepodobne ovplyvnila aj pomenovanie tejto časti predmestia. V roku 1566 sa v historických záznamoch objavuje názov „Weissenburger Gässl“, teda ulička spojená s Bielym domom.
Ulica počas svojej histórie vystriedala viacero pomenovaní. Bola známa ako Uhorská, Krásnoveská či Schöndorfská. Po druhej svetovej vojne ju premenovali na Molotovovu. Súčasný názov Obchodná dostala v roku 1962 podľa množstva obchodných prevádzok.
Hostince, dielne a ničivé požiare
Obchodná bola rušným miestom už dávno pred príchodom električiek. Postupne na nej pribúdali remeselnícke dielne, obchody, výčapy, pálenice, pekáreň, pošta, sýpka aj početné hostince.
Historické pramene pripomínajú podniky s názvami Zlatý jeleň, Čierny býk, Biely kôň, Zlatá koruna, Čierny orol alebo Červený kríž. V prípade potreby slúžili aj na ubytovanie vojakov.
Rozvoj ulice opakovane prerušovali požiare. Zaznamenané sú v rokoch 1596, 1615, 1633, 1651, 1732 a 1737. Mimoriadne ničivý bol požiar z roku 1633, pri ktorom zhorela väčšina ulice.
Modernizácia prišla v 18. storočí
V druhej polovici 18. storočia sa postupne zlepšovalo technické vybavenie ulice. V roku 1776 tu vybudovali vodovod, o rok neskôr podzemnú kanalizáciu a v roku 1791 prišlo dláždenie.
Chodníky začali budovať v roku 1845 a električková trať pribudla v roku 1915. Obchodná tak pokračovala vo svojej stáročnej úlohe dôležitej prístupovej a obchodnej komunikácie.
Príbeh Bieleho domu dnes pripomína, že za známymi bratislavskými ulicami sa často ukrýva minulosť, ktorú by ich súčasná podoba vôbec nenaznačovala.
Zdroj: Mestský ústav ochrany pamiatok v Bratislave –
