Slovensko nepotrebuje viac rozdávať. Potrebuje viac príležitostí

Keď sa na Slovensku diskutuje o tom, prečo zaostávame za najvyspelejšími krajinami Európy, často zaznieva jednoduché riešenie – štát by mal viac investovať. Viac do výskumu, viac do inovácií, viac do dotácií, viac do podpôr. Na prvý pohľad to znie logicky. Realita je však podstatne zložitejšia.

Samotné zvyšovanie výdavkov ešte automaticky neznamená lepšie výsledky. Ak by to tak bolo, mnohé problémy by sme už dávno vyriešili. Skúsenosti z minulosti ukazujú, že peniaze bez jasného cieľa a kontroly často končia v projektoch, ktoré neprinášajú očakávaný úžitok.

Štát nemá rozdávať, ale vytvárať podmienky

Úlohou štátu by nemalo byť presviedčať občanov, že stále viac vecí dostanú zadarmo. Jeho úlohou je vytvárať podmienky, aby si ľudia mohli zarobiť vlastnou prácou, podnikaním a schopnosťami.

Dlhodobá prosperita nevzniká na úradoch ani v dotačných schémach. Vzniká vo firmách, dielňach, kanceláriách, vývojových centrách či živnostiach. Tam sa vytvárajú hodnoty, z ktorých následne štát financuje svoje služby.

Ak sa spoločnosť začne spoliehať na to, že každá nová vláda prinesie ďalší benefit, príspevok alebo výhodu, môže sa postupne vytrácať motivácia riešiť problémy vlastnou aktivitou.

Krajina potrebuje kvalitné školstvo, nie len diplomy

Jednou z najväčších výziev Slovenska zostáva vzdelávanie. Mnohí zamestnávatelia dnes upozorňujú, že absolventi často nemajú zručnosti, ktoré firmy potrebujú.

Cieľom školstva by nemalo byť produkovať čo najväčší počet diplomov. Dôležitejšie je pripravovať ľudí na reálny život a profesie, ktoré budú mať význam aj o desať či dvadsať rokov.

Technické odbory, remeslá, zdravotníctvo, informatika, automatizácia alebo energetika patria medzi oblasti, kde Slovensko potrebuje viac odborníkov. Bez kvalitného vzdelania nebude fungovať ani moderná ekonomika založená na inováciách.

Finančná gramotnosť je stále podceňovaná

Veľkou témou by mala byť aj finančná gramotnosť. Mnohí ľudia počas školy získajú množstvo teoretických vedomostí, no len minimum informácií o tom, ako fungujú dane, úvery, investície, podnikanie či osobné financie.

Výsledkom sú často zlé finančné rozhodnutia, zadlžovanie alebo závislosť od štátnych podpôr. Pritom práve schopnosť hospodáriť s peniazmi patrí medzi základné zručnosti moderného človeka.

Sociálny systém musí byť udržateľný

Pomoc slabším a odkázaným patrí medzi základné úlohy štátu. Otázkou však zostáva, kde je hranica medzi pomocou a vytváraním závislosti od štátnych benefitov.

Diskusie vyvolávajú rôzne plošné opatrenia, od mimoriadnych dôchodkov až po rozsiahle cestovné či iné výhody financované z verejných zdrojov. Každé euro, ktoré štát rozdá, musí najskôr niekto vytvoriť a odviesť na daniach.

Ak výdavky rastú rýchlejšie ako ekonomika, účet nakoniec zaplatia budúce generácie vo forme vyšších daní alebo rastúceho dlhu.

Zdravotníctvo nie je bezodná studňa

Podobný problém možno vidieť aj v zdravotníctve. Mnohí odborníci upozorňujú, že časť kapacít systému spotrebujú zbytočné návštevy ambulancií, opakované vyšetrenia alebo využívanie zdravotnej starostlivosti pri problémoch, ktoré by nevyžadovali okamžitú liečbu.

Keď ľudia nadobudnú pocit, že všetko je automaticky a bez obmedzení dostupné, rastú náklady a predlžujú sa čakacie lehoty pre tých, ktorí pomoc potrebujú najviac.

Efektívne zdravotníctvo preto nie je len o vyšších výdavkoch, ale aj o zodpovednom prístupe pacientov a lepšom nastavení systému.

Prosperita sa nedá kúpiť

Slovensko nebude bohatšie len preto, že zvýši počet dotácií alebo výdavkov v štátnom rozpočte. Skutočná prosperita vzniká tam, kde ľudia dostanú príležitosť pracovať, podnikať, vzdelávať sa a vytvárať nové hodnoty.

Krajiny, ktoré dnes patria medzi najúspešnejšie na svete, nevyrástli na rozdávaní. Vyrástli na kvalitnom vzdelaní, podnikavosti, inováciách, zodpovednosti a prostredí, ktoré motivuje ľudí byť aktívni.

Možno je preto čas prestať sa pýtať, čo všetko ešte môže štát rozdať. Dôležitejšia otázka znie: čo môže urobiť pre to, aby si ľudia dokázali viac zarobiť sami?

Umelá inteligencia zmení trh práce viac ako dotácie

Popri školstve, inováciách a podnikaní stojí pred Slovenskom ešte jedna obrovská výzva – nástup umelej inteligencie. Kým dnes sa vedú diskusie o dotáciách a sociálnych benefitoch, v priebehu najbližších rokov môže AI zásadne zmeniť fungovanie mnohých profesií.

Umelá inteligencia už dnes dokáže vytvárať texty, analyzovať dokumenty, programovať, prekladať, pripravovať grafiku či spracovávať veľké množstvo dát. To znamená, že časť administratívnych a rutinných pracovných miest bude postupne potrebovať menej ľudí.

Nejde pritom iba o kancelárske profesie. Automatizácia a robotizácia prenikajú aj do výroby, logistiky, dopravy či služieb. Niektoré pracovné pozície zaniknú, ďalšie sa výrazne zmenia a vzniknú úplne nové profesie, ktoré dnes ešte ani nepoznáme.

Práve preto bude rozhodujúce, ako sa Slovensko pripraví na túto transformáciu. Ak bude školstvo naďalej produkovať absolventov s vedomosťami, ktoré trh práce o niekoľko rokov nebude potrebovať, môže sa problém nedostatku pracovných príležitostí ešte prehĺbiť.

Celoživotné vzdelávanie sa stane nevyhnutnosťou

Generácie našich rodičov často pracovali celý život v jednom odbore. Budúce generácie budú musieť svoje znalosti pravidelne obnovovať a dopĺňať.

Dôležitejšie než samotný diplom budú schopnosti prispôsobiť sa novým technológiám, kriticky myslieť, riešiť problémy a efektívne využívať nové nástroje vrátane umelej inteligencie.

Práve tieto zručnosti budú rozhodovať o tom, kto bude na trhu práce úspešný.

Víťazmi budú krajiny s pripravenými ľuďmi

Umelá inteligencia sama osebe nie je hrozbou. Hrozbou môže byť nepripravenosť spoločnosti.

Krajiny, ktoré dokážu prepojiť kvalitné školstvo, technologický rozvoj, podnikateľské prostredie a rekvalifikáciu pracovníkov, môžu z AI výrazne profitovať. Naopak, krajiny, ktoré budú riešiť najmä rozdeľovanie peňazí a krátkodobé sociálne opatrenia, môžu postupne strácať konkurencieschopnosť.

Budúcnosť Slovenska preto nebude závisieť len od výšky štátnych výdavkov. Oveľa viac bude závisieť od toho, či dokážeme vychovať generáciu ľudí pripravených na svet, v ktorom budú technológie a umelá inteligencia každodennou súčasťou života aj práce.

Tak ako pri výskume a inováciách, ani pri umelej inteligencii nestačí kopírovať to, čo robia úspešné krajiny. Potrebujeme pochopiť princípy ich úspechu a vytvoriť podmienky, aby sa ľudia vedeli prispôsobiť novým výzvam. Prosperitu totiž nevytvárajú dotácie, ale schopní a motivovaní ľudia.

Zdroj: INESS (inšpirácia témou investícií do výskumu a inovácií)