Otázka, či bude mať Bratislava v budúcnosti dostatok priestoru na pochovávanie, má po novom jasnejšie odpovede. Organizácia MARIANUM – Pohrebníctvo mesta Bratislavy predstavila výsledky odbornej štúdie, ktorá sa zaoberá kapacitou bratislavských cintorínov a prognózou ich využívania až do roku 2050.
Štúdia vznikla v spolupráci so Sekciou územného plánovania Metropolitného inštitútu Bratislavy a má slúžiť ako strategický podklad pre ďalšie rozhodovanie samospráv.
Väčšina cintorínov je takmer plná
Podľa riaditeľa organizácie Roberta Kováča je kapacita súčasných pohrebísk na hrane možností. Z celkových 19 cintorínov spravovaných MARIANUM-om zostáva voľných už len približne 8 % hrobových miest. Rezerva je navyše rozložená veľmi nerovnomerne.
Pri zachovaní dnešných trendov by aktuálna kapacita vystačila len do rokov 2029 – 2030. Situáciu však pomáhajú stabilizovať menšie rozšírenia existujúcich cintorínov, vďaka ktorým sa:
- kapacita hrobových miest posunie približne do roku 2035
- kapacita urnových miest až do rokov 2045 – 2050
Ktoré cintoríny sú na tom najhoršie a najlepšie?
Najnižšiu rezervu majú historické pohrebiská:
- Ondrejský cintorín
- Mikulášsky cintorín
- cintorín Kozia brána
Podobná situácia je aj na menších sídliskových cintorínoch v hustej zástavbe – napríklad v Dúbravke, Karlovej Vsi, Rači, Vajnoroch či Lamači.
Naopak, najväčšiu kapacitnú rezervu majú veľké pohrebiská ako:
- cintorín Slávičie údolie
- Krematórium s urnovým hájom
- Martinský cintorín
Nový cintorín? Mesto zvažuje dve lokality
Štúdia zároveň otvára tému vzniku úplne nového cintorína. Ako najvhodnejšie sa podľa aktuálneho územného plánu Bratislavy javia dve lokality – Jarovce a Rača. Pre obe územia MARIANUM pripravuje podrobné analýzy, ktoré posudzujú:
- prírodné a hydrologické podmienky
- krajinnú štruktúru a ochranu územia
- dopravné napojenie
- majetkovoprávne vzťahy
Súčasťou budú aj urbanisticko-krajinárske návrhy a vizualizácie budúcich cintorínov.
Jarovce: vyvýšené hroby ako riešenie podzemnej vody
V juhozápadnej časti Petržalky, na hranici s Jarovcami, štúdia počíta s inovatívnym riešením – vyvýšenými hrobmi, ktoré reagujú na vysokú hladinu podzemnej vody. Takýto cintorín by mohol ponúknuť kapacitu 12 000 až 13 500 hrobov.
Rača: cintorín rešpektujúci vinohradnícky terén
Druhou uvažovanou lokalitou je zóna Táborky – Huštekle v severnej časti Rače, pri hranici s Vajnormi. Návrh tu pracuje s terénom vinohradníckych terás a tradíciou hospodárenia na svahoch Malých Karpát. Kapacita pochovávania do zeme je v tomto prípade približne 4 030 hrobov.
Viac priestoru pre ekologické formy pochovávania
Obe uvažované lokality rátajú aj s modernými a ekologickými formami poslednej rozlúčky. Okrem klasických hrobov a urnových miest sa počíta napríklad s:
- prírodným kostrovým pochovávaním
- ukladaním popola ku koreňom stromov
- lúkou vsypu
- novými ekologickými formami ako akvamácia či terramácia
MARIANUM: viac než len cintoríny
MARIANUM pôsobí ako mestská príspevková organizácia od roku 1991. Okrem cintorínov a krematória sa stará aj o vojnové hroby, pamätníky, fontány, zeleň vo verejnom priestore či vybrané pamiatkové objekty. Súčasťou jeho činnosti sú aj pohrebné služby, prevoz zosnulých doma aj v zahraničí či digitálna evidencia hrobových miest. Organizácia je zároveň členom európskej asociácie významných cintorínov ASCE.
Zdroj: bratislava.sk
📸 ilustračný obrázok AI
