Poľnohospodárstvo a lesníctvo v Európskej únii zaznamenali v roku 2023 mierny pokles spotreby energie. Podľa európskych štatistík sektor spotreboval 26,4 milióna ton ropného ekvivalentu, čo predstavuje medziročný pokles o 1,1 %. Podiel týchto odvetví na celkovej spotrebe energie v EÚ zostal nezmenený – 3 %.
Ako si vedú jednotlivé krajiny?
Energetická náročnosť poľnohospodárstva a lesníctva sa v rámci únie výrazne líši:
- Holandsko má najvyšší podiel na celkovej spotrebe energie – až 7,8 %.
- Nasleduje Poľsko (5,2 %) a Lotyšsko (5,0 %).
Na opačnom konci rebríčka sú:
- Luxembursko (0,8 %)
- Slovensko (1,3 %)
- Slovinsko (1,6 %)
Slovensko tak patrí medzi krajiny s najnižšou energetickou spotrebou v tomto sektore. Dôvodom je najmä veľkosť poľnohospodárskej produkcie, menšia intenzita pestovania vo vybraných odvetviach a pomerne jednoduchá technologická základňa oproti vysoko intenzívnym poľnohospodárskym krajinám, akými sú Holandsko či Poľsko.
Čo sa v EÚ spotrebúva najviac?
Rozloženie zdrojov energie je v európskom poľnohospodárstve dlhodobo stabilné. V roku 2023 ho tvorili:
- 58,3 % – ropné produkty (najmä nafta pre mechanizáciu),
- 15,1 % – elektrina,
- 12,1 % – zemný plyn,
- 11,7 % – obnoviteľné zdroje a biopalivá.
Napriek tomu, že obnoviteľné zdroje rastú, stále sú ďaleko za fosílnymi palivami, ktoré poháňajú najmä traktory, kombajny a ďalšiu mechanizáciu.
Slovensko: nízka spotreba, ale aj nízka intenzita
Naše poľnohospodárstvo patrí energeticky medzi najmenej náročné v EÚ. To však neznamená automaticky vyššiu efektivitu. Často ide o kombináciu menšieho rozsahu výroby, nižšej technologickej úrovne v porovnaní s EÚ lídrami a relatívne malej dynamiky investícií do modernizácie fariem.
Na druhej strane nízka energetická náročnosť znamená aj nižšie prevádzkové náklady a menšiu uhlíkovú stopu, čo môže byť do budúcna výhodou – najmä s rastúcim dôrazom na udržateľnosť.
Zdroj: nrg_bal_s (EU štatistiky)
📸 ilustračný obrázok AI
