V uliciach, ktorými dnes prechádzajú obyvatelia a turisti, kedysi kráčali korunovačné sprievody. V Dóme sv. Martina prijímali panovníci uhorskú korunu a pri Dunaji sľubovali, že budú chrániť svoju krajinu. Bratislava bola takmer tri storočia dejiskom slávností, ktoré ju zaradili medzi najvýznamnejšie mestá Uhorska.
Prečo sa korunovalo práve v Bratislave?
Vzostup vtedajšieho Prešporka súvisel s osmanským postupom do Uhorska. Keď sa pôvodné korunovačné mesto Stoličný Belehrad dostalo do osmanských rúk, bolo potrebné nájsť nové miesto pre tento významný obrad. Bratislava mala výhodnú polohu, bola blízko Viedne a zostala mimo okupovaného územia.
V roku 1536 sa stala hlavným mestom Uhorska a sídlom jeho dôležitých inštitúcií. Prvá bratislavská korunovácia sa uskutočnila 8. septembra 1563, keď uhorskú korunu prijal Maximilián. Posledným panovníkom korunovaným v meste bol Ferdinand V. 28. septembra 1830.
Podľa Slovenského národného múzea sa v Bratislave v tomto období konalo 19 korunovačných slávností: korunovácie desiatich kráľov, jednej vládnucej kráľovnej a ôsmich kráľovských manželiek. Vládnucou kráľovnou bola Mária Terézia.
Dóm sv. Martina: miesto, kde sa začínal kráľovský príbeh
Centrom korunovácií sa stal Dóm sv. Martina. Jeho historickú úlohu pripomína pozlátený model uhorskej koruny na vrchole veže. V interiéri sa nachádza aj namaľovaný zoznam korunovaných panovníkov a kráľovských manželiek, ktorý však nie je úplný.
Jednou z najvýznamnejších udalostí bola korunovácia Márie Terézie 25. júna 1741. Jej vláda priniesla mestu obdobie rozvoja. Panovníčka dala prestavať Bratislavský hrad na reprezentatívnu rezidenciu a povolením odstrániť časť opevnenia umožnila ďalšie rozširovanie mesta.
Korunovácia však nebola iba obradom za múrmi chrámu. Jej ďalšie dejstvá sa odohrávali pred očami verejnosti.
Sprievod pokračoval k františkánom
Po obrade sa panovník vydal mestom ku františkánskemu kostolu. Tam vybraných mužov pasoval za rytierov Zlatej ostrohy. Sprievod následne pokračoval cez Bielu ulicu a Michalskú bránu.
Hlavné námestie, františkánsky kostol a Michalská brána tak neboli iba kulisami slávnosti. Každé z týchto miest malo v korunovačnom ceremoniáli svoju úlohu. Na Hlavnom námestí navyše stojí Maximiliánova fontána, spojená s prvým panovníkom korunovaným v Bratislave.
Prísaha za mestskými hradbami
Za Michalskou bránou nasledovala verejná prísaha. Panovník sa zaväzoval rešpektovať práva a výsady uhorských stavov a zachovávať územie kráľovstva. S týmto obradom je spojený priestor dnešného Námestia SNP, kedysi označovaný aj ako Námestie prísahy.
Korunovačná cesta tak prepájala chrám, ulice opevneného mesta aj priestranstvá za jeho hradbami.
Pri Dunaji panovník vytasil meč
Jedno z najvýraznejších dejstiev sa odohrávalo na korunovačnom pahorku pri Dunaji, v priestore dnešného Námestia Ľudovíta Štúra. Kopec vytvárali zo zeminy privezenenej z jednotlivých uhorských žúp.
Panovník naň vyšiel na koni a mečom vykonal seky na štyri svetové strany. Toto gesto symbolizovalo záväzok brániť kráľovstvo pred nepriateľmi bez ohľadu na to, odkiaľ by prišli.
Pamiatku na slávnosť si odniesli aj obyčajní ľudia
Korunovácie zanechali množstvo drobných historických svedectiev. Pri ich príležitosti vznikali medaily a žetóny. Zlaté exempláre slúžili na obdarovanie vybraných osôb, zatiaľ čo strieborné žetóny sa počas sprievodu rozhadzovali medzi ľudí.
Takéto predmety spolu s dobovými obrazmi a písomnosťami pomáhajú uchovávať pamäť korunovačnej Bratislavy. Nachádzajú sa v zbierkach múzeí, galérie aj mestského archívu.
Po kráľovských stopách môžete kráčať aj dnes
Časť pôvodnej korunovačnej trasy dnes pripomínajú mosadzné korunky osadené v dlažbe historického centra. Pri najbližšej prechádzke sa preto oplatí pozerať aj pod nohy.
Od Dómu sv. Martina cez Hlavné námestie a františkánsky kostol až k Michalskej bráne možno spoznávať miesta spojené s jednotlivými časťami obradu. Pri Dunaji si zasa možno predstaviť jeho symbolické zavŕšenie. Sú to známe bratislavské zákutia, no ich korunovačný príbeh dáva bežnej prechádzke celkom iný rozmer.
obrázok ai
