obrzaok aiZáchranári sa ponáhľali k pacientovi, no namiesto poskytovania pomoci museli riešiť agresívne správanie neznámeho muža. Incident na Trnavskej ceste v Bratislave si vyžiadal zásah polície. Prípad opäť otvára otázku, či sú zdravotníci pri výkone svojej práce dostatočne chránení a či by za úmyselné bránenie záchranárom nemali hroziť prísnejšie sankcie.
Namiesto pomoci pacientovi museli volať políciu
K incidentu došlo v stredu 28. októbra 2026 krátko po 11.00 hodine na Trnavskej ceste v Bratislave. Policajná hliadka z Obvodného oddelenia Policajného zboru Ružinov – západ bola vyslaná na miesto po oznámení záchranárov, ktorí sa dostali do nepríjemnej situácie.
Podľa polície sa pri vozidle záchrannej zdravotnej služby nachádzal neznámy muž, ktorý mal byť zjavne pod vplyvom omamných a psychotropných látok.
Muž mal záchranárov obťažovať a brániť im vystúpiť zo sanitky. Zdravotníci sa pritom potrebovali dostať k pacientovi, ktorému mali poskytnúť pomoc.
Správanie neznámeho muža v nich vyvolávalo obavy o vlastnú bezpečnosť. Rozhodli sa preto privolať políciu.
Policajti potvrdili nevhodné správanie muža
Privolaná policajná hliadka po príchode na miesto oznámenie preverila a potvrdila.
Policajti vykonali kontrolu muža, ktorý sa podľa ich zistení správal voči záchranárom vulgárne a nevhodne.
Hoci situácia vyzerala znepokojivo, podľa polície nedošlo k fyzickému napadnutiu zdravotníkov ani k poškodeniu majetku. Muž pri sebe nemal zbraň.
Keďže pôsobil dezorientovane a javil známky ovplyvnenia omamnými a psychotropnými látkami, bol následne prevezený do jednej z bratislavských nemocníc.
Polícia neinformovala o tom, či voči mužovi začala priestupkové alebo trestné konanie.
Kde sú hranice? Záchranári by sa nemali báť vystúpiť zo sanitky
Prípad z Trnavskej cesty upozorňuje na vážny problém. Záchranári sa pri svojej práci môžu dostať do situácií, keď okrem zdravotného stavu pacienta musia riešiť aj vlastnú bezpečnosť.
Každá zbytočná prekážka pri zásahu pritom môže znamenať stratu drahocenného času. Pri niektorých zdravotných komplikáciách rozhodujú o výsledku zásahu doslova minúty.
Je preto namieste otázka, či by úmyselné bránenie záchranárom pri poskytovaní pomoci nemalo byť postihované ešte dôraznejšie.
Slovenská legislatíva už poskytuje zdravotníkom pri výkone ich povolania osobitnú právnu ochranu. Konkrétna právna zodpovednosť však závisí od okolností a závažnosti konania.
Prípad z Bratislavy nemusí automaticky znamenať spáchanie trestného činu, no ukazuje, aké komplikácie môže spôsobiť aj správanie bez fyzického násilia.
Polícia: Takéto správanie nebudeme tolerovať
Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave sa voči incidentu jednoznačne ohradilo.
Polícia odsúdila nevhodné správanie voči zamestnancom zdravotníckych zariadení a zdôraznila, že podobné prejavy nebude za žiadnych okolností tolerovať.
V tomto prípade sa situáciu podarilo vyriešiť bez fyzického konfliktu. Otázkou však zostáva, čo by sa stalo, ak by sa zásah polície predĺžil alebo by muž začal byť násilný.
O zdravotnom stave pacienta, ku ktorému záchranári smerovali, ani o prípadnom zdržaní poskytnutia pomoci polícia bližšie neinformovala.
Mali by byť tresty za bránenie záchranárom prísnejšie?
Zdravotníci vyrážajú k ľuďom, ktorí potrebujú pomoc, často v situáciách, keď ide o zdravie či život. Namiesto prekážok a zastrašovania potrebujú bezpečné podmienky na výkon svojej práce.
Incident v Bratislave tak otvára širšiu spoločenskú diskusiu o ochrane záchranárov a primeranosti sankcií voči osobám, ktoré im úmyselne komplikujú zásah.
Myslíte si, že by za bránenie záchranárom pri práci mali hroziť prísnejšie tresty, alebo je súčasná legislatíva dostatočná?
